Iné,lepšie ráno- čast

17. října 2013 v 15:32
Piatkové ráno sa počasím nelíšilo od iných. Bolo zamračené a silno fúkalo. Vytiahla som nohy z postele a tackavo som sa dotiahla do kuchyne. Pomaly som si uvarila kávu a spod dverí som vytiahla dnešné noviny. Urobila som si tie najjednoduchšie raňajky na svete- praženicu so zeleninou. V momente keď som ukladala na tanier paradajku zazvonil zvonček. Preľaknuto som vybehla ku dverám a nakukla som cez takzvané "kukátko", ktoré mi umožnilo vidieť osobu pred dverami. Stál tam asi 21 ročný muž, na ráno až priveľmi zohraní s malým lístočkom v ruke. Prehodila som cez seba župan a otvorila som dvere. "Dobré ráno." Odtrhol zrak od prahu dverí a usmial sa na mňa. "Dobré ráno..." V očiach som asi mala nedočkavosť lebo spustil: "Som Michal, teda Mišo. Prisťahoval som sa tu do bytovky len teraz, a robím taký malý zoznamovací večierok. Pochopím ak v piatok večer už niečo máš, ale chcel by som tu každého spoznať..." Nesmelo sa usmial. Normálne by som zabuchla dvere a mojim výčitkám svedomia by som vyhodila pred oči, že na NEHO nemôžem zabudnúť. Ale toto bolo iné. Priťahoval ma. Nie fyzicky. Skôr nadpozemsky. Tajomne. Ako keby moje podvedomie vedelo, že poviem áno. "Som Laura. Dnes nič nemám a rada prídem." "Super! Všetko je na pozvánke -čas, poschodie..." Zasmial sa a prekvapivo ja tiež. Nemyslela som si, že sa zasmejem tak "skoro" a ešte na takej banálnosti. Zabuchla som dvere a rozhodla som sa pre poriadne dlhú prechádzku s Collinom.

"Mami nie. Prepáč, na dnes mám už program..." "Zlatko pochop, že tvoja babka chodí ku nám dvakrát za rok, a z toho raz na Vianoce. Veľmi by ťa chcela vidieť." "Ešte uvidím. Ozvem sa ti neskôr." "Dobre. Ahoj Laura...!" Telefón stíchol. Po dopoludňajšej prednáške na vysokej škole Alberta Einsteina ma zastihol mamin telefonát. Bolo mi fajn vidieť babku, lebo je fakt, že k nám nechodí často. Ale tak veľmi chcem ísť ku Mišovi a ani neviem prečo... Nervózne som pochodovala po byte. Vlasy som si dala do rýchlo spraveného drdolu a vybehla som na piate poschodie. Zaklopala som na dvere vedľa ktorých bol Michalov zvonček. Otvoril dvere a s prekvapením sa usmial. "Ahoj!" "Ahoj, chcem sa ospravedlniť, ale dnes asi neprídem. Ale ak ta to poteší, naozaj som chcela ísť..." "To je škoda. V pondelok už budeš tu?" Zaplavila ma vlna pokoja a prikývla som. "Neskočíme na raňajky? Obed? Večeru?" "Obed by bol fajn, potom mám školu..." "Super, prídem po teba v pondelok na obed." Rozlúčila som sa a s ľahkosťou som zavolala mame, že prídem ešte dnes večer.

Názor šup do komentáru :)) Zahlasujte v ankete :)
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa


Komentáře

1 gold-dream gold-dream | Web | 17. října 2013 v 16:15 | Reagovat

Jee je to super :D Bože chcem dalšiu časť :D

2 myantisecretdiary myantisecretdiary | 17. října 2013 v 19:20 | Reagovat

Jej! Dakuujem! :) O chvíííľu (kecám, mozno v sobotu :D a mozno uz zajtra ;-))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama