Posledná dobrá myšlienka o ňom...

8. října 2013 v 16:30
Sedela som v parku medzi jesenným lístím. Rozmýšľala som nad tým aké by bolo nebyť mnou. Len tak. Nemať moje dobré i zlé vlastnosti. Kto by som bola? Pritiahla som si k perám termosku s kávou. Asi je čas ísť domov. Zamyslela som sa. Zhrabla som kabelku a odtrhla som pohľad od listovej krajiny.
Úplné som zmrzla-uvedomila som si. Pomaly som otočila kľúčom vo dverách bytu. Mojou jedinou útechou v tomto prázdnom období boli moje dve lásky. Kocúr a dvojročný zlatý retriver. S radosťou sa na mňa vrhli. Aha, čas olovrantu. Uvedomila som si pri pohľade na hodiny v kuchyni. Odbili štyri. Nasypala som do misiek granule a dovliekla sa do takzvanej mojej izby. Ale čia iná by mala byt keď som v tomto byte sama?! Zamrznuté oblečenie som hodila na pohodlný rozťahovací gauč v izbe- bohužiaľ ani on mi nedokázal dať správnu útechu. Prezliekla som sa do pohodlných, teplých, domácich vecí-,ale na nálade mi to nepridalo. Nespokojne som sa hodila na posteľ. Asi by nebol dobrý nápad rozmýšľať ZAS o ňom. Neskoro. Moje myšlienkové pochody odkráčali 356km od bytu:
Bola to vlastne moja posledná dobrá myšlienka predtým ako som začala niečo tušiť.
S úsmevom na perách som vchádzala do vychytenej poloprázdnej kaviarne uprostred víkendu. Vedela som, ze každú chvíľu ho uvidím. Usmiala som sa na čašníka a objednala som si kávu. Usalašila som sa vzadu, ale tak aby ma pri otvorení dverách uvidel. Vošiel pár sekúnd po mojom dolistovaní letáku o čiernej káve. Hnedé vlasy sa mu leskli od kvapiek dažďa, ktorý sa náhle spustil. Na perách sa mu pohrával spokojný úsmev a usúdila som, že si tiež objednal kávu. Starostlivo skontroloval kaviareň a pohľadom pri mne zastal. Usmial sa naširoko a bolo. Znovu som spadla do pravdivosti jeho modrých, bezchybných očí...

Dlhými krokmi ku mne prišiel vtisol mi sladký bozk na čelo. "Čakáš dlho?" opýtal sa namiesto pozdravu. "Nie, prišla som len teraz." Pozrel sa na dno mojej šálky. "Fajn, som tu už asi 10 minút, ale zbehlo mi to rýchlo." Priznala som sa. Usmial sa. "Mám návrh-chata, nabudúci víkend, len my dvaja...?" Medzi slovami robil kratšie odmlky. Prikývla som. Bola som ako omámená. Ani tank by ma neprebral zo sna že s ním strávim celý víkend...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama